Sporáky

 Slovo sporák vzniklo od slova sporiť, teda uvariť a upiecť s čo najmenším množstvom paliva. Sporák v dnes známej podobe sa objavil na prelome 18. a 19. storočia, počiatkom 20. storočia nahradil do tej doby rozšírené čierne kuchyne. Hlavným účelom stavby sporáka je tepelná úprava potravín. Na vykurovanie je učený až v druhom rade. Konštrukciou sa radí do kategŕie ľahkých kamien. Okrem vyššie uvedených má ešte významnú estetickú funkciu. Účinnosť sporáka sa pohybuje až do 85%. Akumulačná schopnosť býva v rozmedzí 3-6 hodín, podľa typu stavby.

 Konštrukcia sporáka býva rozmanitá, môže ísť o samostatný sporák, o sporák s ležaním, s plotnou v jednej miestnosti a kobkou v druhej, umiestnený môže byť pri stene, v rohu, v strede izby, s kobkou na ľavej, alebo pravej strane. Podľa povrchovej úpravy môže byť omietaný, alebo kachlový. Základnymi časťami sporáka sú sokel, topenisko s roštom, topný štít, plotna, kobka s jednou, alebo dvomi rúrami, dymovod. Dymovod je vonkajší, alebo vnútorny. Možnosť zabudovania prieduchov na vykurovanie horných priestorov.